V ostatných rokoch sa podarilo objaviť, a vďaka poctivým nálezcom aj zachrániť, niekoľko zaujímavých a výnimočných nálezov. Jedným z nich je aj počtom síce neveľký, ale o to zaujímavejší poklad 321 mincí, ktorý bol nájdený v katastri obce Nové Hony v okrese Lučenec. Mince objavil 25. septembra 2021 náhodný nálezca, ktorý na poklad natrafil počas pílenia lieskových konárov pri lesnej ceste pod kopcom Danša.

„Nález je špecifickým tým, že pozostáva výlučne zo zahraničných, najmä poľských mincí. Na druhej strane ide o prirodzený jav, lebo od druhej polovice 16. až v 17. storočí sa tieto razby stali úplne dominantnými v obehu, kde jasne prevýšili domáce mince. Takmer všetky sú nominálovo tzv. poltoráky, ktoré sa razili v Poľsku po roku 1614. Ich produkcia bola najmasovejšia v rokoch 1623–1627, keď sa vyrazilo vyše 760 miliónov exemplárov. Z toho dôvodu nie je žiadnym prekvapením, že najviac razieb je v poklade práve z 20. rokov 17. storočia. Tieto zároveň tvoria aj najmladšie mince v náleze, ktoré pochádzajú z roku 1623. Z toho môžeme usúdiť, že k jeho ukrytiu došlo v tomto roku alebo len krátko potom. Príčinou jeho uloženia do zeme sú jednoznačne nepokojné časy protihabsburského povstania sedmohradského kniežaťa Gabriela Bethlena, ktorý v rokoch 1619–1626 niekoľkokrát vtrhol aj na územia Slovenska a jeho vojská neobišli ani Novohrad,“ uviedol numizmatik NBS – Múzea mincí a medailí, Marek Budaj. Ako doplnil, poklad je vystavený v nálezovom stave, to znamená ešte pred jeho odborným očistením aj s črepmi hlinenej nádoby, v ktorej bol ukrytý.

Aby sme mali konkrétnejšiu predstavu o poklade, je zaujímavé sledovať jeho kúpnu silu v čase ukrytia. Napríklad nádenník v Banskej Bystrici by musel na uvedenú finančnú hotovosť pracovať v roku 1622 približne 107 dní, murársky tovariš v roku 1623 cca 64 dní a tesársky tovariš v Trnave vyše 40 dní. Za uvedený poklad sa dalo kúpiť vyše 310 litrov obilia, 175 kg hovädzieho mäsa, prípadne vyše 44 litrov tokajského vína. Aj z týchto prepočtov vidíme, že majiteľom uvedenej finančnej hotovosti mohol byť bežný človek.

Poklad nebude v kremnickom múzeu vystavený trvalo. „Ide o dočasnú inštaláciu v novej sérii „Pozoruhodný exponát“, v ktorej budú kurátori Múzea mincí a medailí predstavovať predmety zo zbierok múzea, ktoré považujú za výnimočné. Veríme, že možnosť nazrieť na jednotlivé múzejné artefakty očami kurátorov návštevníkov zaujme,“ povedal referent propagácie múzea, Silver Jurtinus. Poklad z Nových Honov a ďalšie pozoruhodné exponáty budú vystavené v sklenenom trezore na prvom poschodí expozície Líce a rub peňazí na Štefánikovom námestí 10/19 v Kremnici.

Mgr. Marek Budaj, PhD. (*1975)

V roku 1999 vyštudoval odbor História – Archeológia na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a v roku 2010 ukončil doktorandské štúdium na Katedre pomocných vied historických a archívnictva na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Venuje sa keltským, stredovekým a novovekým dejinám mincovníctva. Predmetom jeho výskumu sú prevažne nálezy mincí a ich prínos pre poznanie dejín Slovenska aj Uhorska. Je autorom vyše 200 vedeckých, popularizačných prác a štúdií publikovaných doma aj v zahraničí. Okrem toho je autorom niekoľkých monografií (napr. Košický zlatý poklad, v spoluautorstve Uherské středověké dukáty ze sbírky Národního muzea a pod.). V NBS – Múzeu mincí a medailí pracuje od februára 2023.