V priestrannej zaklenutej sieni na prízemí expozície Líce a rub peňazí je umiestnená expozícia dejín mesta, jeho správy, remesiel, každodenného života a samotného múzea.
Kremnické údolie bolo osídlené už pred 14. storočím. Hospodárske reformy kráľa Karola Róberta a bohaté zásoby zlata v tunajších baniach boli dôvodom právneho povýšenia Kremnice na mesto v roku 1328.
Novozaložená mincovňa začala produkovať známe kremnické florény a groše. Mesto Kremnica ako každé banské mesto prechádzalo striedavými štádiami hospodárskeho úpadku a relatívnej prosperity.
K pozitívnym obdobiam v jeho dejinách patrila polovica 18. storočia, kedy začal panovnícky dvor opäť systematicky podporovať tunajšie baníctvo. Výrazom tejto tendencie boli aj návštevy mesta cisárom Františkom Lotrinským v roku 1751 a kráľom Jozefom II. v roku 1764. Pamiatky na ne sú prezentované v malej bočnej miestnosti so zrkadlovou klenbou a barokovým nábytkom.
Po ďalšom poklese v baníctve zažila Kremnica fázu vzrastu na prelome 19. a 20. storočia. V súdnom spore s korunou sa jej vtedy podarilo získať späť do svojho vlastníctva veľký lesný majetok. Zároveň štát investoval značné množstvo finančných prostriedkov do rozvoja baní a do vybudovania železnice cez Kremnicu. Kremnické remeslá a továrenská výroba boli popri baníctve a mincovníctve tretím najdôležitejším hospodárskym odvetvím v dejinách mesta.
Táto časť expozície umožňuje návštevníkovi múzea zoznámiť sa s najdôležitejšími udalosťami v histórii mesta, ako boli napríklad panovnícke návštevy. Viac sa dozvie o samospráve mesta, cechoch i každodennom živote mešťanov v minulosti.
