Dejiny peňazí i samotnej Kremnice sú úzko späté s banskou činnosťou zameranou na získavanie zlata. Pre jeho prítomnosť na rudných žilách kremnických vrchov uhorský kráľ Karol Róbert povýšil osadu Cremnychbana v roku 1328 na slobodné kráľovské mesto, ktoré sa stalo na dlhé obdobie hlavným banským a minciarskym mestom Uhorska. Slávnu minulosť kremnického baníctva a hutníctva približuje expozícia v dvoch suterénnych priestoroch meštianskeho domu z 15. storočia.
Najstaršou banskou lokalitou je oblasť Šturca nachádzajúceho sa nad Kremnicou. Tam prišli prví prospektori postupujúci proti prúdu Kremnického potoka. Po počiatočnom ryžovaní zlata v potokoch baníci prešli k zložitejším spôsobom povrchového a neskôr hlbinného dobývania samotných rudných žíl v banskom poli siahajúcom od Kremnice po Kremnické Bane a do katastra ďalších okolitých obcí. V autenticky pôsobiacom, do andezitu ručne vytesanom druhom suteréne sú návštevníkom priblížené viaceré typy základných banských diel – štôlní od najstarších čias (ukážka tzv. kresanice) po banskú štôlňu 20. storočia. Dopĺňajú ich rôzne banícke pracovné nástroje, dopravné vozíky a zariadenia.
Autentickú atmosféru baníckej práce sprítomňujú exponáty umiestnené v hornom suteréne. Návštevník sa zoznámi s procesom povrchového spracovania rudy, spozná banícke a hutnícke pracovné procesy, skúšobníctvo, pracovné nástroje, zariadenie a pomocné materiály – napr. maketu stúp, banskú klopačku, odevy, originálny oltárik s baníckou modlitbou, mapy a plány baní a známeho turčekovského vodovodu, meracie prístroje, koksovú šachtovú pec, valcovaciu stolicu, zbierku minerálov kremnického rudného revíru. Uprostred priestoru je inštalovaná symbolická tehla zlata, ktorá predstavuje počiatočnú ročnú produkcia dukátového zlata z kremnických baní po udelení mestských práv v roku 1328.
Hlbinné dobývanie zlata a striebra v Kremnici sa zastavilo v roku 1970 pre vysoké náklady na ťažbu a spracovanie a pre nerentabilnosť. V 80-tých rokoch sa krátkodobo ťažba obnovila, ale len povrchovo a v malom rozsahu. V rokoch 1996 až 2005 sa realizoval v lokalite Šturec už len geologický prieskum. Významná kremnická úpravňa od roku 1992 spracovávala koncentrát pochádzajúci z baní v Hodruši, avšak aj tá v roku 2000 definitívne ukončila svoju činnosť.