Renesancia

Renesančné úpravy súvisia s rekonštrukciou veže po rozsiahlom požiari v roku 1560. Na nárožiach sa zachovalo množstvo značiek a letopočtov datujúcich postup rekonštrukcie. V interiéri bola k triumfálnemu oblúku v druhej tretine 16. storočia pristavená  kamenosochársky kvalitne opracovaná renesančná kazateľnica, spočívajúca na stĺpe s korintskou hlavicou a kamenej konzole, podopretej figurálnym motívom poprsia muža v dobovom odeve.

Pamiatková obnova

Súčasný celkový vzhľad získal kostol predovšetkým vďaka rozsiahlej reprezentatívnej obnove v rokoch 1883 – 1886. Realizoval ju Ferenc Storno a jeho syn Kálman zo Šoprone, ktorí sa v duchu historického romantizmu pokúsili o návrat stavby do „gotickej“ podoby. V exteriéri vytvorili nové omietky s iluzívnym kvádrovaním a na vrchol veže bola osadená vysoká ihlanovitá strecha s vežičkami. Interiér Stornovci pozmenili postavením novej západnej organovej tribúny, terajších kamenných zábradlí s kružbami, vretenových schodísk a prerazením nového trojdielneho okenného otvoru z priestoru pokladnice do presbytéria. Komplexnosť obnovy sa spájala s interiérovou neogotickou maľovanou výzdobou klenieb a architektonických článkov, ako aj odstránením staršieho mobiliáru. Ten bol nahradený novými neogotickými prvkami zo Stornovej dielne: farebnými vitrážami okien, drevenými krídlovými oltármi s pozlátenými a maľovanými architektonickými nadstavcami a tabuľovými maľbami (hlavný oltár sv. Kataríny Alexandrijskej v presbytériu, bočný oltár Panny Márie naľavo, oltár sv. Kríža v severnej kaplnke, oltár smrti sv. Jozefa napravo, oltár sv. Anny v južnej kaplnke), baldachýnom a drevenou konštrukciou schodiska kazateľnice, stolárskymi výrobkami (lavice) a kamennými sochami na pilieroch dvojlodia  a fasáde južnej predsiene.